Služobný vozeň Ddk 6-3719

Služobný vozeň Ddk 6-3719 (výrobca Vagónka Graz, r. v. 1909, výr. č. neznáme) je predstaviteľom služobných vozňov pre osobné vlaky s rázvorom do 6,0 metra. Patrí do veľkej, ale nejednotnej skupiny služobných vozňov spadajúcej pod označenie Ddk; patrili do nej vozne nielen rakúskych a uhorských štátnych dráh, ale aj vozne poštátnených súkromných železníc. Vyrábali sa od 70. rokov 19. storočia až do roku 1917, kedy sa pre osobné vlaky začali stavať dlhšie dvojnápravové služobné vozne. Rázvory sa pohybovali v rozmedzí 3,8 – 6 metrov. Skriňa mala drevenú kostru so zvislými perejkami, spodok bol oceľový nitovaný. Pôdorysne bol vozeň rozdelený na malú kanceláriu vlakvedúceho, toaletu s oddeleným prístupom z plošiny a batožinový priestor prístupný zvonku posuvnými bočnými dverami. Vozne boli vybavené ručnou a sacou brzdou a olejovým alebo plynovým osvetlením; neskoršie rekonštrukcie na elektrické osvetlenie boli ojedinelé (elektrické osvetlenie a tlakovú brzdu z výroby mali pravdepodobne len vozne pôvodne z majetku MÁV a KBD). Dodávkami novších vozňov sa význam radu Ddk znižoval a z prevádzky boli vyraďované od 50. rokov 20. storočia.

Predmetný vozeň patrí do skupiny vozňov s rázvorom 5,8 metra a s nesymetricky umiestnenými dverami do nákladového priestoru (na rozdiel pod vozňov vyrábaných po roku 1909 s takmer symetrickou skriňou, posuvnými dverami umiestnenými približne uprostred a s dvomi jednoduchými oknami v bočniciach po obidvoch stranách  posuvných dverí). Vyrobený bol pod označením De 16848 a pridelený riaditeľstvu v Krakove. Od roku 1913 bol označený ako De 54-987. Až po 1. sv. vojne bol započítaný do stavu a používaný v Čechách, kde neskôr dostal označenie Ddk 6-3719, ktoré je vyrazené aj na ráme. Po 2. sv. vojne bol krátky čas vedený ako nezvestný, pričom ako nezvestný bol v roku 1948 pridelený dom. st. Nymburk; fyzicky sa našiel až o rok neskôr. V roku 1950 bol premiestnený na Slovensko a pridelený dom. st. Nové Mesto nad Váhom. Neskôr bol presunutý do Trenčianskej Teplej. V poslednom štvrťroku 1958 bol zrušený a v dielňach v Trnave prestavaný na obytný s označením SV 77 187. Doslúžil ako kováčska dielňa u TSS Bratislava, odkiaľ ho k 1.6.1992 získalo MDC. V roku 2009 bol vozeň zverených do starostlivosti OZ Zubačka v Tisovci, ktoré objednalo u firmy Jozef Majtáň Stroj-mat Topoľčany vykonanie rozsiahlej opravy skrine vozňa. Tá sa uskutočnila v rokoch 2016 – 2017. OZ Zubačka následne zabezpečilo vlastnými silami v medzisezónnom období 2017 – 2018 revitalizáciu spodku vozňa.