Osobný vozeň Ci 4-1588

Tento dvojnápravový osobný vozeň 3. vozňovej triedy kombinovanej stavby s rázvorom 6,5 m (výrobca Simering, rok výroby 1898, výrobné číslo 38 668) vozňového radu 29 rakúskych štátnych železníc (kkStB) je typickým predstaviteľom vozňového typu stavaného v období prelomu 19. a 20. storočia pre potreby celého radu novootvorených miestnych železníc v rakúskej časti monarchie. Charakteristickým znakom vozňov bol rám dĺžky 9420 mm s rázvorom väčšinou 6 500 mm (ale i 6 200 mm alebo 6 000 mm). Vonkajšia dĺžka skrine bola 7 950 mm. Vnútorné boli obvykle vozne členené na dva nerovnaké oddiely, ktoré navzájom oddeľoval poloddiel so záchodom a dvojmiestnou lavicou. Tieto oddiely boli vyrábané buď ako jednotné, v úprave tretej vozňovej triedy (vozne radu Ci), alebo jeden z oddielov bol vyhotovený, ako druhá vozňová trieda (rad BCi). Vo vozni tretej triedy bolo celkom 48 miest na sedenie, pričom obvyklé delenie sedadiel bolo 3 + 2, u čelných dverí 2 + 2. Vozne druhej a tretej triedy mali jeden osemmiestny oddiel 2. triedy s dvojitými oknami, jeden štvormiestny oddiel 2. triedy, kde oproti dvom dvojmiestnym sedadlám boli sklopné stolíky. Z druhej strany boli dva oddiely 3. triedy – väčší pri vstupných dverách z plošiny mal 14 miest, druhý mal 10 miest. Otvorené plošiny nemali zhrnovacie zábradlie, ale iba retiazky. Vozne boli vystrojené jednoduchou sacou brzdou, ak však jazdili aj na hlavných tratiach, mali prestavnú saciu brzdu. Väčšina vozňov pre lokálky bola vybavená olejovými lampami Lafariette. Batožinové police boli v 3. triede doštené, v 2. sieťkové. Strešnou krytinou bola dehtová lepenka, ktorá bola nahradzovaná plechom až od 20. rokov 20. stor. Niektoré vozne boli po zrušení 2. triedy na lokálkach roku 1928 doplnené elektrickým osvetlením. Vozňov tejto kategórie (rôznych tried) bolo vyrobených cca 600 ks. Dobrá polovica vozňov dojazdila po roku 1945 na západnom Slovensku (Čadca, Žilina, Trenčín, Nové Mesto nad Váhom, Trnava, Kraľovany, atď.) a boli tu k videniu ešte okolo roku 1950. Pôvodná hmotnosť vozňov BCi a Ci s brzdou bola 11 t, bez brzdy 10 t. Táto hmotnosť montážou elektrického alebo plynového osvetlenia obvykle stúpla o 1 t.

Na ráme predmetného vozňa sú vyrazené tieto čísla: Ci 4-1588 ČSD, 10 149, 29-152 KKStB. Podľa Verzeichnis der normalspurigen Personen-, Post- und Gepäckwagen der unter der im k. k. Staatseisenbahnverwaltung im Betriebe stehenden Bahnlinien, 1904 ide o vozeň skupiny Ia, dodaný roku 1898, so záchodom, s vretenovou brzdou, s 2 oddielmi III. triedy, 48 miest, s jednoduchou sacou brzdou, s osvetlením 3 olejovými lampami, parným kúrením, 2 voľne uloženými nápravami, rázvorom 6,5 m, hmotnosťou 10,95 t, roku 1904 pridelený riaditeľstvu Pilsen. Tento konkrétny vozeň patril do skupiny vozňov vyrábaných pre kkStB medzi rokmi 1883 – 1901 vo vozňovej skupine Ia (tieto vozne patrili do roku 1912 do číselného intervalu Ci 690 – 10191, od roku 1913 Ci 28-517 – Ci 29-181) a v 20. rokoch 20. stor. pôsobil na lokálkach Rakovnicka. Doslúžil ako pracovný vozeň SVS 97 027 u ČSD Traťovej dištancie Bratislava juh. Zreštaurovaný bol vo firme DMG Koniarovce, práce boli ukončené roku 1999. V roku 2012 bol vozeň zverený do starostlivosti Občianskemu združeniu Zubačka z Tisovca, ktoré v nasledujúcom roku zabezpečilo rozsiahlejšiu opravu skrine s výmenou dvoch stĺpikov.