Parný rušeň TIVc 4296

Rušeň 40.006 MÁV (Wien Floridsdorf, rok výroby 1908, výrobné číslo 1787) je tendrový ozubnicový parný rušeň na mokrú paru usporiadania 1´ D 1´ s dvojicou na sebe nezávislých dvojvalcových dvojčitých parných strojov, z ktorých jeden s valcami na vonkajšej strane rámu poháňa adhézne dvojkolesia, druhý s valcami medzi rámom pôsobí na dvojnápravový ozubnicový mechanizmus, uložený na tlapových ložiskách medzi prvým spriahnutým a hnacím dvojkolesím. Parné stroje majú ploché posúvače, ktorých pohon zabezpečujú rozvody sústavy Heusinger, pričom adhézna i ozubnicová sekcia má vlastný rozvodový mechanizmus, avšak so spoločným rozvodovým hriadeľom. Prívod pary ku každej sekcii ozubnicového stroja zabezpečuje vonku uložené prívodné potrubie s dvojicou posúvačových regulátorov (zvlášť pre ozubnicovú a pre adhéznu sekciu), obsluhovaných hriadeľom vedeným vnútri kotla. Parný kotol s dlhým roštom medzi rámovými postrannicami, ako aj jeho armatúra má konvenčnú konštrukciu. Výnimkou je pomerne výrazne zošikmený strop pece a trubkové vodoznaky, umiestnené na začiatku ležatého kotla, čo je charakteristické pre kotly ozubnicových parných rušňov. Kotol i parné stroje sú uložené v plechovom vnútornom ráme, ktorý spočíva prostredníctvom vinutých pier na štyroch spriahnutých a dvoch bežných dvojkolesiach sústavy Adams s vratnou pružinou. Rušeň je obrzdený ručnou brzdou a tlakovou brzdou Westinghouse, ktorej klátiky pôsobia na prvé a štvrté spriahnuté dvojkolesie, ďalej protitlakovou brzdou sústavy Riggenbach, pôsobiacou na obidve sekcie parných strojov a napokon núdzovou pásovou brzdou, pôsobiacou na obe nápravy ozubnicového mechanizmu. Zásoby vody rušeň vezie v dvoch postranných zásobníkoch a jednom zásobníku pod stanovišťom rušňovej čaty. Rušeň 40.006 bol – ešte s pôvodným označením TIVc 4296 – dodaný roku 1908 na novootvorenú ozubnicovú železnicu Caransebes – Subcetate v dnešnom Rumunsku. Roku 1911 bol prečíslovaný na 40.006 a toto označenie mu zostalo až do ukončenia prevádzky na tejto železnici roku 1978. Konštrukčne ide o posledný vývojový článok radu, na ktorého počiatku stáli ozubnicové rušne pre slovenskú železnicu Tisovec – Pohronská Polhora z roku 1896 a ktorý pokračoval konštrukciou pre ozubnicovú železnicu Tanvald – Kořenov z roku 1902. Všetky tieto stroje majú zhodnú konštrukciu kotla a veľmi príbuznú konštrukciu parných strojov i ostatných dôležitých častí spodku; navzájom sa viditeľnejšie odlišujú prakticky iba usporiadaním náprav a umiestnením zásob uhlia a vody.

Rušeň bol získaný za významnej podpory pp. Hauswalda a Hocevara, ako aj Čiernohronskej železnice, n. o. v roku 2002 od rumunských štátnych železníc. Jeho oprava prebiehala v rokoch 2003 – 2014 v OKV Martin, s. r. o. Od roku 2014 je rušeň zverený do starostlivosti OZ Zubačka Tisovec.